Spojená škola org. zložka Základná škola

Malinoviny

Otec malého onko-pacienta: ,,Deti s rakovinou potrebujú, aby ste na nich mysleli nielen na Vianoce."

Telefonát od manželky, v ktorom mu skrúšene oznámila, že výsledkom rannej rutinnej prehliadky u endokrinológa je podozrenie na leukémiu ich 4-ročného syna Maxima, ho zastihol na pracovnom stretnutí. V ten moment sa Malinovčanovi Marekovi Smižanskému a jeho rodine prevátil život na ruby.

Nasledoval vyčerpávajúci kolotoč udalostí – zdanlivo nekonečných 8 mesiacov so synom v nemocnici, odchod z práce, veľa bolesti, ktorú si žiadny rodič nechce ani predstaviť. Ale objavili sa aj záblesky pozitívnych momentov. Napríklad, keď sa Smižanským dostala pomoc od Dobrého anjela a nadácie Deťom s rakovinou. Práve nadácii Deťom s rakovinou putujú 2 eurá z každého originálneho diára na rok 2020, ktorý M. Smižanský po pobyte s mladším synom na onkológii vyrobil v spolupráci s chránenou dielňou.
,,Ten júnový deň minulého roku, keď sme sa dozvedeli o synovej chorobe, sa úplne zmenili naše priority. Bol to deň, kedy som vlastne skončil vo vlastnej firme,“ spomína na jednu z najhorších chvíľ života náš sused – pán Smižanský.

Z pravidelnej prehliadky priamo na onkológiu
,,Maxim išiel ráno na bežnú kontrolu k endokrinológovi. Mali sme podozrenie, že s ním nie je niečo v poriadku, pretože bol unavený, mal veľmi bledé pery a keď som ho chytil, hneď sa mu na tele tvorili modriny,“ pokračuje. Po vyšetrení a odberoch nabrali udalosti rýchly spád. ,,Ešte v ten deň poobede Maxima hospitalizovali na onkológii. Nasledovala transfúzia, lumbálna punkcia a zdrvujúce potvrdenie najhoršieho – akútna lymfoblastová leukémia.“ Smižanským sa zo dňa na deň prevrátil život na ruby.

Sladkosti a hračky od darcov na Vianoce malým pacientom nie vždy pomáhajú
Malý Maxim ležal v nemocnici dlhých 8 mesiacov, vrátane minuloročných Vianoc. Rodičia Smižanskí , ktorí sa starajú aj o staršieho, 10-ročného syna Mareka, mimochodom nášho malého novinára, sa pri mladšom striedali. ,,Každý, kto v nemocnici strávil nejaký čas vie, ako je to psychicky náročné. Zvlášť na tomto oddelení. Musíte tam niečo robiť, aby ste vyšli z rutiny. Kým manželka háčkovala a časom háčkovanými čelenkami a ozdobami vyparádila všetky slečny, ktoré tam ležali, ja som dostal nápad na tento diár,“ pokračuje M. Smižanský. Nadácia Deťom s rakovinou, ktorej putuje výťažok z predaja, totiž pomohla aj im. ,,Táto nadácia nerozdeľuje pacientom peniaze, ale kupuje a financuje dôležité veci. Napríklad nám darovali množstvo dezinfekčných prostriedkov, tlačených informačných materiálov o Maximovej chorobe a uhradili aj finančne náročné lieky,“ vysvetľuje, prečo cíti potrebu sa revanšovať. ,,Darcovia si na tieto deti a nadáciu väčšinou spomenú raz ročne – na Vianoce. Nakúpia im hory sladkostí a hračiek, ktoré nie sú vždy vhodné. Takto chorým pacientom sladkosti v liečbe vôbec nepomáhajú a viac ako hračky, sú potrebné iné veci, napríklad ich socializácia. Preto financie darované do správnych rúk sú najvhodnejším darom, môžete mi veriť,“ pokračuje otec chorého Maximka, ktorý s chorobou stále statočne bojuje. Do nemocnice nastupuje opäť v júni budúceho roku, v súčasnosti je v domácej liečbe.

Stačia 2 eurá mesačne
Cieľom pána Smižanského je zabezpečiť nadácii Deťom s rakovinou pravidelný príjem. ,,Nechcel som len tak zbierať od ľudí peniaze. Chcel som, aby za peňažný dar niečo dostali. Preto som v spolupráci s hendikepovanými ľuďmi z chránenej dielne vyrobil tento diár. Na jeho titulnej strane je obrázok z kampane nadácie – Sme spolu na jednej lodi. V diári je záložka a na nej číslo účtu nadácie. Záložku budú mať majitelia diárov stále na očiach a stačí, keby každý z nich poslal nadácii mesačne čo i len 2 eurá. Pretože týmto deťom treba pomáhať celoročne, nielen na Vianoce,“ dodáva Marek Smižanský.

Diár sa dá objednať za cenu 12 EUR priamo u pána Smižanského, ktorého nájdete na facebooku, prípadne môžeme sprostredkovať kontakt.

 

S predajom originálnych diárov, z ktorých výťažok putuje nadácii Deťom s rakovinou pomáha Marekovi Smižanskému aj jeho starší syn Marek, mimochodom jeden z našich malých novinárov.

Môj diár 2020 vyrobil otec malého onko pacienta – Marek Smižanský. Na titulnej strane je obrázok z kampane nadácie Deti s rakovinou – Sme spolu na jednej lodi.

Malinovo žilo najkrajšou facebookovou výzvou

Najkrašia slovenská facebooková výzva – Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok – je vo finále! Tisíce ľudí naprieč Slovenskom v uplynulých týždňoch zdobili krabice od topánok, balili do nich užitočné drobnosti, ktoré v čase vianočnom potešia seniorov v domovoch dôchodcov. Svojou troškou sme prispeli nielen my – #malinovinari, ale aj celé Malinovo! Kontaktnej osobe tejto výzvy pre Malinovo, Most a okolie – pani Soni Brozmanovej – ste doručili krásnych 115 krabíc plných lásky!

Myšlienka potešiť seniorov azda jediným vianočným darčekom, ktorý sa im v domovoch dôchodcov dostane, sa zrodila minulý rok. Vtedy sa jej autorke, Jane Galatovej, podarilo vyzbierať 688 vianočných krabíc. Už vlani sa k pani Galatovej, mimochodom našej ,,susedke“ z Novej Dedinky, pripojili ďalšie výzvou nadchnuté dámy, ktoré jej podali pomocnú ruku v podobe systému, ako výzvu šíriť, ako krabice zbierať a prerozdeľovať. ,,Vďaka tomu sa nám tento rok podarilo získať neuveriteľných 7 tisíc krabíc plných lásky,“ hovorí pani Sisa Slobodová, jedna z organizátoriek výzvy.
Ľudia ochotní prichystať vianočný darček pre neznámu babičku či deduška mohli kontaktovať približne 100 osôb po celom Slovensku, ktorí krabice zbierali, kontrolovali, skladovali a rozdeľovali do domovov pre seniorov. Väčšina kontaktných osôb mala za cieľ vyzbierať 30 – 50 krabíc určených pre konkrétne zariadenia. Ako dnes s úsmevom priznávajú, do výzvy išli s napätím, či úlohu splnia. ,,Môj cieľ bol 47 krabíc. S malou dušičkou som čakala, ako to celé dopadne. Verila som, že to dám, ale toto som naozaj nečakala. Tých krabíc obalených láskou je u nás 200!“ nadchýňa sa pani Miroslava z Ivanky pri Dunaji vo facebookovej skupine – Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok.

Väčšina kontaktných osôb z výzvy sa zhoduje, že napokon bol pre nich najväčší problém uskladniť také množstvo krabíc. Poniektorí museli krabiciam prepustiť celú izbu vlastného bytu! S podobným problémom sa borila aj naša malinovská kontaktná osoba, pani Soňa. Predsa len, 115 krabíc od topánok, to už je objem! Zvlášť pri maličkom synovi, ktorého krásne zdobené krabice neuveriteľne lákali. ,,Bolo to náročné, ale krásne. Cítila som od ľudí príval energie,“ hovorí pani Soňa. Kedže každý jeden doručený balíček musela skontrolovať, prípadne doplniť, zaujímalo nás, či v krabičkách z Malinova, ktoré mali obsahovať niečo sladké, niečo slané, niečo užitočné a niečo pre zábavu, objavila aj nejakú kuriozitku. ,,V jednej krabici som našla krásnu ploskačku s domácou pálenkou,“ pokračuje pani Soňa. ,,Hoci verím, že by potešila, alkohol nebol dovolený. Ploskačku som vrátila majiteľom,“ dodáva s úsmevom. Našich 115 vianočných krabíc od topánok z Malinova, Mostu a okolia budú prerozdelené do seniorských zariadení po celom Slovensku.

Aj my – #malinovinari – sme prispeli svojou troškou do najkrajšej facebookovej výzvy – Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok.

Kontaktné osoby, ktoré krabice zbierali, mali nakoniec najväčší problém s tým, kde ich skladovať. Ich množstvo bolo niekoľkonásobne vyššie, ako očakávali.

Vianočné darčeky pripravené s láskou od ľudí z celého Slovenska si už babičky a deduškovia s nadšením otvárajú na vianočných besiedkach.

Duo Ramivana: Títo Malinovčania vás rozvibrujú!

Napadlo by vám, susedia, že sa u nás, v Malinove, môžete naučiť hrať na austrálske didgeridoo, africke kigonki či indiánske flauty? Medzi nami, Malinovčanmi, žijú aj manželia Ivana a Rami Shaafi, umeleckým menom Ramivana. Multiinštrumentalisti, ktorí ovládajú a vyučujú hru na množstvo tzv. tradičných nástrojov z rôznych kultúr a alikvótny spev.

Pre nás exotické nástroje majú jedno spoločné – vibrácie ich zvuku sa v ich domácich kultúrach využívajú na meditácie, liečbu, energetické čistenie priestorov a v neposlednom rade sú spojivom medzi hudbou a nepočujúcimi. Vibrácie umožňujú ľuďom s poruchou sluchu vnímať intenzitu a krásu tónov.

Rami, pôvodom z Anglicka, sa tradičným nástrojom venuje už viac ako 20 rokov. ,,Predtým, než som spoznal Ivanu, som sa s priateľmi vybral na Slovensko, naučiť sa hru na fujare,“ prekvapil nás Rami, keď spoločne s manželkou prijali pozvanie MaliNovín na rozhovor. Už vtedy mu vraj Slovensko učarovalo. ,,Je tu krásna príroda, pokojnejší život a pre mňa príjemnejší ľudia,“ vyznal sa hudobník. So Slovenkou Ivanou sa spoznal v Anglicku, práve pri hre na austrálske didgeridoo. To Ivane učarovalo, keď tam pred rokmi žila. Rami ju potom priviedol k ďalším tradičným nástrojom a fascinujúcemu alikvótnemu spevu. Do Malinova sa presťahovali pred siedmimi rokmi, ale so svojimi nástrojmi pravidelne vystupujú po celom Slovensku a absolvovali aj niekoľko televíznych vystúpení.

Pri našom rozhovore predviedli hru na niekoľko nástrojov a uchvátili nás natoľko, že sme sa zostrihom ukážok jednotlivých inštrumentov rozhodli odštartovať náš youtube kanál MaliNoviny! Sledujte nás nielen na Facebooku, Instagrame, ale videá z našich najzaujímavejších reportáží nájdete už aj na youtube! Premierové video kanálu MaliNoviny, ktoré celé nakrútili a do finálnej podoby spracovali #malinovinari, nájdete tu: https://youtu.be/cHbC96uKuxw

Najbližšie sa na Ramiho vystúpenie môžete prísť pozrieť koncom mesiaca, kde sa ako hosť večera predstaví na koncerte svetoznámeho zoskupenia hrdelných spevákov a inštrumentalistov Alash z Republiky Tuva.
Duo Ramivana, alebo naši susedia z Malinova: Ivana a Rami Shaafi, multiinštrumentalisti, ktorí sa venujú hre na množstvo tradičných nástrojov z rôznych kultúr.
#malinovinari si na vlastnej koži vyskúšali masáž vibráciami tibetskej spievajúcej misy. 🙂
Rami pri hre na austrálske didgeridoo.

Príde Malinovo o známu raritu?

MALINOVO – Slávnej malinovskej zvláštnosti – starému agátu v parku – bola zasadená osudná červená bodka! Výrub! Prídeme o ,,najstarší“ strom v parku? ,,Tento agát biely bol podľa projektu revitalizácie z dielne Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) skutočne určený na výrub, pretože je suchý,“ potvrdzuje nemilosrdný verdikt Ing. Roman Vallo (56), učiteľ záhradníctva Spojenej školy v Malinove, ktorý sa parku profesionálne venuje už 28 rokov.

Ing. Roman Vallo, učiteľ záhradníctva zo Spojenej školy rozhodol, že časť agátu po výrube uchovajú v škole.

,,Je nám to nesmierne ľúto. Tento strom je nielen malinovskou raritou, ale pre našu školu aj nenahraditeľnou učebnou pomôckou. Hoci sme sa domnievali, že ho dokážeme pred likvidáciou ochrániť, stratili sme nádej. Definitívne rozhodnutie prišlo od kompetentných z BSK práve tento týždeň, pretože svojou krehkosťou ohrozuje ľudí,“ pokračuje pedagóg. ,,Agát stojí pri chodníku. Korene má vysušené, môže sa v dohľadnom čase samovoľne zvaliť.“

Učiteľ súčasne vyvracia mýtus o najstaršom strome v parku. ,,Pre jeho nezvyčajný vzhľad ho síce Malinovčania považujú za najstarší, ale spôsobuje ho choroba – baktériálna nádorovitosť,“ vysvetľuje pedagóg. Vek štvormetrového agátu, ktorý znetvorila – ľudovo povedané – ,,rakovina stromov“, sa odhaduje na 80 – 100 rokov. Posledná zelená vetvička sa na ňom objavila asi pred 5 rokmi.

Vpylv zhubnej choroby na strom skúmajú študenti Spojenej školy, preto je pre nich vzácnou učebnou pomôckou. Po výrube si časť stromu škola ponechá. ,,Jednak ako pamiatku na malinovskú raritu a tiež pre študijné účely,“ dodáva pán Vallo.

Anglický park v Malinove bol založený koncom 18. storočia. V súčasnosti je domovom pre viac ako 280 druhov domácich aj exotických drevín. Najstaršie a najvzácnejšie sú platany javorolisté, pôvodne dovezené z Ameriky. Deväť majestátnych platanov zdobí park už viac ako 120 rokov a spoločenská hodnota každého z nich je približne 6 tisíc EUR.

Autor textu a foto: Tím Malinoviny

Text k foto 1: Zdá sa, že jednému zo symbolov Malinova, zvečneného vo všetých novodobých publikáciách o obci, zazvonil umieračik. Táto fotografia so zelenými vetvičkami na agáte bola uverejnená v roku 2002 v knihe Súčasníkom o minulosti – Kapitoly z dejín obce Malinovo.

Text k foto 2:

Text k foto 3: Ing. Roman Vallo, učiteľ záhradníctva zo Spojenej školy rozhodol, že časť agátu po výrube uchovajú v škole.

Zdá sa, že jednému zo symbolov Malinova, zvečneného vo všetých novodobých publikáciách o obci, zazvonil umieračik. Táto fotografia so zelenými vetvičkami na agáte bola uverejnená v roku 2002 v knihe Súčasníkom o minulosti – Kapitoly z dejín obce Malinovo.

Raritný agát biely dnes – s červenou bodkou, ktorá ho odsúdila na výrub. Malí novinári budú jeho osud naďalej sledovať.

Pani Mária: Mojich 99 rokov v Malinove

Magické číslo 9 spája Malinovo a október 2019 – mesiac úcty k starším. Kým túto jeseň si rešpekt k seniorom pripomíname presne 29.-krát, najstaršia obyvateľka našej obce už o pár týždňov oslávi neuveriteľných 99 rokov! Pani Mária Jelínková nám prezradila nielen tajomstvo jej dlhého veku, ale pochválila sa aj svojím viac ako 90-ročným vysvedčením!

Stále šarmantná pani Mária nás privítala v dome svojej dcéry. Posledné roky tu žije v kruhu najbližších. ,,Mám 9 potomkov z troch generácií, poslední sú pravnuci,“ vyratúva nám pri rozhovore.

Celý jej život je úzko spätý s Malinovom. Narodila sa tu, aj vychodila miestnu základnú školu, ktorá v tom čase sídlila v budove bývalého zdravotného strediska. ,,Pozrite sa, tu je moje vysvedčenie z roku 1927!“ prekvapuje nás pani Mária vzácnym dokumentom. Dokazuje, že pred 90 rokmi dostávali žiaci vysvedčenie štvrťročne a za to svoje sa určite hanbiť nemusela – v množstve jednotiek sa len kde-tu objavila dvojka.

Svadbu mala pani Mária ako inak – v Malinove. ,,Vydávala som sa presne na Petra a Pavla v roku 1948, za môjho muža Pavla,“ usmieva sa pani Mária pri romantickej spomienke na júnovú udalosť z polovice minulého storočia. Pochvaľuje si, že vďaka tomu si ľahšie zapamätala výročie ich sobáša. ,,Brali sme sa v tunajšom kostole a hostinu sme mali v mojom dome,“ pokračuje. Po čase sa im narodili dve deti, u dcéry býva dodnes. Manžel jej zomrel pred 36 rokmi, syna už tiež pochovala.

Ako väčšina pôvodných Malinovčanov, aj pani Mária rozpráva najmä maďarsky. V Maďarsku ale nikdy nebola. ,,Veru, do zahraničia som sa nepozrela, nemala som pas. Najďalej som bola v Poprade u vnuka,“ hovorí s nemiznúcim úsmevom.

Najobľúbenejším miestom v Malinove je pre ňu jednoznačne kostol. ,,Milovala som náš pôvodný kostol – pri kaštieli v parku. Ale krásny je aj ten súčasný. Som hlboko veriaca. Verím, že za môj dlhý vek vďačím Pánu Bohu. Väčšinu času teraz trávim modlením a myslím, že len preto som stále tu,“ presvedčivo dodáva pani Mária.

Pani Mária Jelínková so svojím vysvedčením z roku 1927.

Malí novinári na návšteve u najstaršej obyvateľky Malinova.

Prejsť na začiatok